Asi by som nechcela vyrásť nikdy. Keď ste malí, tak chcete byť, čo najskôr veľký, ale keď už ste veľký, tak by ste chceli byť znova malými. Paradox každodenného života. Zachovať si kúsok z dieťaťa v sebe však nie je nikdy na škodu. Vždy som chcela byť tak detsky bláznivá. Najviac ako to ide. Rada by som nebola len vážna, ale aj detská. Pretože deti sú väčšinu času len šťastné.
Prečo by sme si mali zachovať našu detskosť?
-
Keď sa budeme brať príliš vážne, nikdy pre nás život nebude tou pravou radosťou.
Zo života nikto nikdy nevyviazol živý. Takže aj my tak skončíme a nemusíme si zbytočne otravovať život tým, že sa budeme brať tak strašne vážne. Život je vážny sám o sebe, ale my si nemusíme sťažovať svoje vnímanie života ešte viac. Nesťažujme si na všetko, čo nám život prináša, ale berme ho s väčšou pokorou a radosťou v srdci. Druhý pokus už mať nebudeme.
-
Život s ľahkosťou je lepší ako život, s ktorým len bojujeme.
Ľahkosť bytia by mala byť pre nás jednoznačným cieľom v živote. Nikto z nás nechce mať cielene svoj život ťažší ako v skutočnosti je. To musí vedieť každý z nás ako chceme žiť. Aspoň by sme teda mali vedieť ako chceme žiť. Ako si život užiť so všetkým, čo k nemu patrí, ako aj návšteva sex privátu https://www.privatportal.sk/.
-
Pre naše deti musíme byť občas aj kamarátmi, nielen prísnymi autoritami. A nielen pre ne, ale aj pre našich synovcov, netere a iných menších rodinných príbuzných.
Nie vždy prospieva našim vzťahom s deťmi, keď ich príliš poučujeme a prikazujeme im. Mali by sme sa s nimi vedieť aj zasmiať, zavtipkovať a tešiť sa s nimi z ich malých detských víťazstiev. Môžu mať kamarátov koľko len chcú a aj tak im najlepšími priateľmi budú ich rodičia.
-
Od detí by sme sa mohli veľmi veľa naučiť. Tá detská radosť – tú si zachovajme.
Nič nie je tak detsky krásne ako ich nevinná detská radosť. Dokážu sa tešiť z takých maličkostí, že nám hneď vedia spraviť oveľa krajší svet. Deti sú radosť samy o sebe a vieme sa od nich naučiť naozajstne úžasné lekcie pre celý náš život.
